DOWN TO HELL LYRICS

1. Ticho Pred Búrkou

[Instrumental]

[Music: Lubo]

2. Pán Vetra, Búrky A Mrakov

[Lyrics: Juraj Knotek, music: Kani, Lubo, Mirec, Miro]

Bitka vonku zúri,
pán mrakov sa búri.
Zostupuje pán vetra, búrky mrakov,
votrie sa do našich zrakov.
Ukáže aká je v ňom sila,
nech sa všetko topí, špinu sveta zmýva.
Nejagá sa jeho krása,
neodráža sa v ňom žiadna spása.

Nebo zatiahnuté, všade blesky hromy,
pod tou silou lámu sa stáročné stromy.
A na poplach všetky zvony už zvonia,
utekajte veď už celé mestá horia.
Utekajte pokiaľ je vám život milý,
bežte pokiaľ vám len stačia sily.
Kráča sem pán večnej zloby,
Pod jeho náporom otriasajú sa hory.

Drsno kráča krajinou, všade vôkol hrmí,
blesky rozhadzuje rukami, oheň z nich chrlí.
Rozosieva smrť každým krokom,
vrhol sa na svet útokom.
Každý kľačí, modlí sa, vrúcne k nebu hľadí,
pán vetra kráča k nim a nič mu nevadí.
Obzerá sa naokolo, kúpe krajinu v daždi,
jeho pohľad prenikavý všetko živé vraždí.

Ľudia k zemi mŕtvi padajú,
zobral im vieru ktorú nemajú.
Skaly nehostinné praskajú,
jeho kroky uši drásajú.
Kam vkročí padá les,
ostáva po ňom už len des.
Očistí túto krajinu od špiny,
zomrú všetci, nik nie je nevinný.

Nebo zatiahnuté, všade blesky hromy,
pod tou silou lámu sa stáročné stromy.
A na poplach všetky zvony už zvonia,
utekajte veď už celé mestá horia.
Utekajte pokiaľ je vám život milý,
bežte pokiaľ vám len stačia sily.
Kráča sem pán večnej zloby,
Pod jeho náporom otriasajú sa hory.

Pomaly slabne jeho rev,
potokmi sa valí čierna krv.
Vetra pán zdvihne chladnú ruku,
nad zem mŕtvu bez rozpuku.

3. Skazení

[Lyrics: Lubo Müller, music: Kani, Miro]

V horúčkach som zaspával
a mal som čudný sen.
Dúfal som, že bolesti ma
spánok zbaví.
Celá zem je v plameňoch
a nastal súdny deň
Tá vízia ma v každom sne
prenasleduje.

Davy ľudí v zástupoch
do plameňov kráčajú.
Mená všetkých svojich bohov
do ďaleka volajú.
Veria, že na druhej strane
ich anjeli čakajú.
Dúfajú, že neveriacich
konečne strestajú.

Nechápu, že ľudská duša
neprežije bez tela.
Prastarej rozprávke
obetujú priateľa.
Len aby sa dostali
bezpečne do neba.
Často kážu iným, no
myslia len na seba.

Človek by čakal,
že sa ľudstvo
zo svojich chýb
konečne poučí.

Ľudia však ďalej
opakujú
smrteľné chyby
minulých storočí.

Dávno vznikla tá rozprávka
a stratila zmysel morálka,
keď prvý klamár na zemi
stretol prvého hlupáka.

Sľúbil mu život po smrti,
stačí, keď dobre zaplatí.
Dostane po čom zatúži.
Odvolával sa na knihu lží.

[Ref.:]
Skazení
stále nenažraní
Ľudia zlí
svojimi klamstvami
Dostanú
na tvoju hrobku kríž
Dúfajú
že aj ty uveríš

Zastav sa
a začni rozmýšľať
Začni žiť
prestaň len prežívať
Zabudni
na všetky pravidlá
Čo robia
peklo zo života

Davy ľudí v tvojom sne
do plameňov kráčajú
Týrajú sa navzájom
zdravý rozum strácajú
Zistíš, že to nekončí
ani keď sa prebudíš
Možno ťa vystraší
to, čo tu uvidíš

Naivne som dúfal, že
nočné mory skončili.
Keď sa moje unavené
oči otvorili.
Potom som však uvidel
krutú realitu.
Miliardy hlupákov a
klamársku elitu.

[Ref.:]
Zlí
stále nenažraní
Naničhodní
svojimi klamstvami
Pribíjajú
na tvoju hrobku kríž
A dúfajú
že aj ty uveríš

Konečne stoj
a začni rozmýšľať
Nebuď len stroj
prestaň len prežívať
Zabudni už
na všetky pravidlá
Čo ti robia
peklo zo života

V každom kúte sveta veria klamstvám iným
o svojej pravde presviedčajú násilím
raz sa ľudia z toho zlého sna prebudia
len ak sa dovtedy sami nezahubia

[Ref.:]
Zlí
stále nenažraní
Naničhodní
svojimi klamstvami
Pribíjajú
na tvoju hrobku kríž
A dúfajú
že aj ty uveríš

Konečne stoj
a začni rozmýšľať
Nebuď len stroj
prestaň len prežívať
Zabudni už
na všetky pravidlá
Čo ti robia
peklo zo života

4. Bosorské Sólo

[Lyrics: Lubo Müller, music: Kani, Mirec, Lubo]

Zrúcanina
starého hradu v horách
odpradávna
vyvoláva v ľuďoch strach

Vždy, keď je noc
úplne bezmesačná
sťahujú sa
nad hradom čierne mračná

Žiadny človek netuší však, čo sa tam vtedy deje
každý mesiac počas novu, hora sa rozochveje.
Trinásť bleskov vždy tam udrie a pritom nezaprší
tak isto aj dnes tam bude stretnutie čiernych duší

Túto noc však len dvanásť bleskov udrelo
Dvanásť tvárí ticho na seba hľadelo

Čarodejníc
sa tu dnes dvanásť stretlo
pri ohnisku
hradby zalialo svetlo

Najmocnejšia
z pomedzi nich chýbala
Takáto vec
sa často nestávala

Ani jedna z čarodejníc nebola prekvapená
dopočuli sa, že pani ich bola upálená.
Pretože ju niekto zradil, zhorela na hranici
na kolená zrazili ju cirkevní služobníci.

Dámy v čiernom príliš dlho nesmútili
o jej miesto do hádky sa hneď pustili

[Ref.:]
Z hradu sa šíria strašné zvuky
Strigy k oblohe zdvihli ruky
Kliatby po sebe nahlas kričia
Okolo seba všetko ničia
Plamene horu pohltili
všetko živé už zahubili
Hrozivá hádka pokračuje
Oheň bosorky nezraňuje

Strigy a bosorky plamene nezrania
čary a kúzla ich pred nimi ochránia
málokedy ľudia bosorku upália
častejšie nevinní životom zaplatia

Z dvanástich bosoriek žiadna neverila
že by upálenie ich pani prežila
veď ony samy ju do pasce vlákali
prekliali plamene, ktoré kat zapálil

Medzi hradby
ďalší blesk udrel zrazu
ako by chcel
dokončiť túto skazu

Plamene však
odrazu zhasínali
bosorky sa
bez slova prizerali

Na mieste kde blesk dopadol, hora sa rozpolila
ako by sa brána pekiel pred nimi otvorila.
Odrazu z nej vyskočila horiaca nahá žena,
zúrivá a nepríčetná, ohňom však nezranená.

Spoznali ju a na smrť sa vydesili
svoje kliatby jedným smerom zamierili

[Ref.:]
Z hradu sa šíria strašné zvuky
Strigy k oblohe zdvihli ruky
Kliatby po sebe nahlas kričia
Okolo seba všetko ničia
Plamene horu pohltili
všetko živé už zahubili
Hrozivá hádka pokračuje
Oheň bosorky nezraňuje

Strigy a bosorky plamene nezrania,
čary a kúzla ich pred nimi ochránia.
Len všetko živé vždy v okolí poznačia.
Kde sa dvaja bijú, tretieho zmrzačia.

Celý kraj sa topí v obrovskom plameni,
nikde už nezostal kameň na kameni.
Morena sa znáša pomaly na ľudí,
na prekliatu horu zatiaľ nezablúdi.

5. Krvavé Jazero

[Lyrics: Lubo Müller, music: Kani, Mirec]

Nad jazerom slnko zapadá.
Celá zem je snehom pokrytá.
Zamrznuté jazero tiež spí a ľadová kryha je zatiaľ
ľudskou nohou nedotknutá.

To ale dlho nepotrvá.
Spolu s vetrom sa šíri správa.
Že už neuplynie veľa dní a snehová pokrývka bude
ľudskou krvou nasiaknutá.

Na opačných brehoch
dve armády stoja.
Z nich sa každá chystá
do ťažkého boja.

Dnes sa sfarbí jazero
celé do červena.
Táto noc bude
krvou poznačená.

Väčšia z tých armád je pripravená.
Mečmi a kopijami vyzbrojená.
V znamení kríža tiahnu do boja.
Len starých bohov a satana sa všetci boja.

Druhé vojsko už na útok čaká.
Bohyňa smrti ich k sebe láka.
Vyzbrojení sú len sekerami,
statočnosťou svojou a silnými ramenami.

Starým bohom zostali verní.
Žiadny sa pred krížom neskloní.
Každý slovan dobre vie, že v tomto kraji
vojna býva
vždy dvom bohom zasvätená

Sily, ktoré nikto neskrotí.
Boh vojny a bohyňa smrti.
Blízko pri jazere rastie les a odtiaľ práve pozerá sa
na boj Perún a Morena.

Dnes sa sfarbí jazero
celé do červena.
Táto noc bude
krvou poznačená.

[Ref.:]
Smrť sa na vás všetkých díva.
Morena už na vás volá.
Smrť tak neskutočne živá.
Morene nik neodolá.
Smrť už aj o tebe sníva.

Les večnosti ťa už čaká,
ak ťa bolesť nevyľaká,
spoznáš, že krv nie je voda,
keď ťa niekto dýkou bodá.

Každú ranu musíš vrátiť,
ani trochu času stratiť,
nemaj strach a zľutovanie,
nie je čas na rozjímanie.

Bráň seba a svojich druhov,
zbraňou svojou a odvahou,
ži, bojuj a zomri čestne,
usmej sa a zovri päste.

Do duší im tieto slová,
počas boja Perún volá,
bijú sa jak divé zvery
deti tej prastarej viery

Krvavý zúrivý boj sa začal.
Každý z križiakov v brnení kráčal.
S armádou kňazov hneď za chrbtami,
tešia sa na pochod slovanskými dedinami.

Plieniť a vyrabovať čo sa len dá.
Každému patrí, čo prvé zbadá.
Ak ženám nevonia nová viera,
znásilniť, upáliť na hranici ako zviera.

Stále ľudia zostali
čo nezutekali.
Proti mečom sami
iba sekerami.

Nedajú si svojich
starých bohov zabiť.
Nedovolia svoje
rodiny zotročiť.

[Ref.:]
Smrť sa na vás všetkých díva.
Morena už na vás volá.
Smrť tak neskutočne živá.
Morene nik neodolá.
Smrť už aj o tebe sníva.

Les večnosti ťa už čaká,
ak ťa bolesť nevyľaká,
spoznáš, že krv nie je voda,
keď ťa niekto dýkou bodá.

Každú ranu musíš vrátiť,
ani trochu času stratiť,
nemaj strach a zľutovanie,
nie je čas na rozjímanie.

Bráň seba a svojich druhov,
zbraňou svojou a odvahou,
ži, bojuj a zomri čestne,
usmej sa a zovri päste.

Do duší im tieto slová,
počas boja Perún volá,
bijú sa jak divé zvery
deti tej prastarej viery

Nebo zahalili mraky,
bojisko viac potemnelo,
na snehu krvavé mláky,
svetlo fakieľ sčervenelo.

V tom blesk udrel do jazera,
svojou ohnivou čepeľou,
ako obrovská sekera,
vojská zmizli pod hladinou.

A ľadová voda
ako nože bodá
ale ak vieš plávať
tak ťa nedobodá.

Pohania plávali
sekery púšťali
nad hladinou hlavy
hneď sa vynárali.

Križiaci už vedia
čo už nepovedia
v oceľovej zbroji
plávať sa moc nedá.

Plávať tiež skúšali
a meče púšťali
no brnenie nešlo
a tak umierali.

[Ref.:]
Smrť sa na vás všetkých díva.
Morena už na vás volá.
Smrť tak neskutočne živá.
Morene nik neodolá.
Smrť už aj o tebe sníva.

Blesk čo udrel do jazera
Perún zoslal na bojisko
teraz sa z diaľky pozerá
ako voda ničí vojsko

Ak by križiakov nezabil
určite by neprehrali
nový boh by začal vládnuť
pohania by umierali

Vie, že sa to aj tak stane
len to trochu neskôr bude
je osudom napísané
že sem nová viera príde

Raz tu ale budú ľudia
čo sa nebudú chcieť zmieriť
nikto však nevie, či ešte
budú vôbec v niečo veriť

6. Prízrak

[Lyrics: Lubo Müller, music: Kani, Lubo, Miro, Mirec, Bensfúr]

Noc práve začína
slnko už zapadlo
mesto už spí a do
temnoty upadlo

Kráčam po ulici
som zahalený tmou
kráčam a vznášam sa
dve stopy nad zemou

Moju moc dáva mi
ľudský strach zo smrti
myšlienkou dokážem
kamene rozdrtiť

Ja nie som čarodej
nie som duch ani boh
som totiž mocnejší
než každý z týchto troch

Cítim, že sa
niečo so mnou deje
som človek, čo
nevie kým vlastne je

Už nežijem
už iba prežívam
desím sa snov
ktoré v noci snívam

[Ref.:]
Každú noc
zaspávam
so strachom
z mojej nočnej mory

bojím sa
prízraku
čo v noci
v mojej mysli snorí

Ja som ten prízrak
z ktorého máš strach
zakrádam sa tmou
k tvojej duši mladej

Som ten temný tvor
z tvojich nočných môr
vleziem ti do snov a
ukradnem ti nádej

Krič! Pomoc nepríde
Vieš, ja neodídem
Trp! Bolesť si uži
Skús na vlastnej koži

Plač! Si vystrašená
Keď budeš zlomená
Tak potom pochopíš
A oči otvoríš

Smútok a žiaľ
ma úplne ničí
bojím sa tmy
v noci zo sna kričím

Hrozné veci
vo svojich snoch vidím
želám si len
nech sa už prebudím

[Ref.:]
Každú noc
zaspávam
so strachom
z mojej nočnej mory

bojím sa
prízraku
čo v noci
v mojej mysli snorí

Ja som ten prízrak
z ktorého máš strach
zakrádam sa tmou
k tvojej duši mladej

Som ten temný tvor
z tvojich nočných môr
vleziem ti do snov a
ukradnem ti nádej

Krič! Pomoc nepríde
Vieš, ja neodídem
Trp! Bolesť si uži
Skús na vlastnej koži

Plač! Si vystrašená
Keď budeš zlomená
Tak potom pochopíš
A oči otvoríš

Sám ako čierny tieň
plazím sa po stenách
vidíš ma, len keď chcem
nasávam ľudský strach.

Spíš, ja ťa objímam
zabudni na svetlo
chvíľu budeš trpieť
prevediem ťa peklom.

Neprišiel so sem však
iba sa nakŕmiť
veď mojim poslaním
je ľudí učiť žiť.

Ste plný strachu a
túžby po bezpečí
neviete už na čom
naozaj záleží.

[Ref.:]
Každú noc
zaspávam
so strachom
z mojej nočnej mory

bojím sa
prízraku
čo v noci
v mojej mysli snorí

Ja som ten prízrak
z ktorého máš strach
zakrádam sa tmou
k tvojej duši mladej

Som ten temný tvor
z tvojich nočných môr
vleziem ti do snov a
ukradnem ti nádej

Krič! Pomoc nepríde
Vieš, ja neodídem
Trp! Bolesť si uži
Skús na vlastnej koži

Plač! Si vystrašená
Keď budeš zlomená
Tak potom pochopíš
A oči otvoríš

7. Smrť

[Lyrics: Lubo Müller, music: Lubo, Mirec, Kani, Miro,]

Mesačné svetlo mi na cestu žiari
vlasy mi rozfúkal jesenný vánok.
Dažďová voda mi steká po tvári
ja kráčam ďalej a premáham spánok

Myslím na to, čo ma v živote čaká
kam dovedie ma moja ďalšia cesta.
Som človek, ktorého neznáme láka
všetky tie tajomstvá a nové miesta.

Vtom som pred sebou zbadal tú ženu
zmoknutú a v čiernom oblečenú.
O to, že prší sa vôbec nestarala
iba sa na mňa tajomne usmievala.

Pomaly sa mi približovala
uprene sa na mňa pozerala.
Ja som tiež uprene na ňu hľadel
kto to je, to som vôbec nevedel.

Prichádzam k nej, zdvorilo ju vítam
ona len stojí a nič nevraví.
Ktože je a kam ide, sa jej pýtam
keď sa na chvíľu pri nej zastavím.

Vlasy čierne a tvár strašne bledú
odrazu ma po líci hladí
rukou studenou ako kus ľadu
potom prehovorí hlasom hadím.

[Ref.:]
Ja som smrť a tvoj čas prišiel.
Prečo som po tej ceste išiel
Tvoja cesta bola predurčená.
Nie, ešte nie je ukončená.
Naplnil sa čas tvojho žitia.
Nie, ešte nepoznám zmysel bytia.
Ty však už nemáš čas ho hľadať.
Nie, odmietam sa ti len tak vzdať.

Každý musí zomrieť
tak sa už nevzpieraj.
Ako každý človek
pokorne umieraj.

Nesnaž sa porušiť
kolobeh života.
Je to prísne daný
zákon vášho sveta.

Necítim sa chorý
prečo musím zomrieť.
Nechcem ešte svoje
oči navždy zavrieť.

Pre smrť som podľa mňa
stále príliš mladý,
ešte musím toľko
nových vecí zažiť.

[Ref.:]
Ja som smrť a tvoj čas prišiel.
Prečo som po tej ceste išiel
Tvoja cesta bola predurčená.
Nie, ešte nie je ukončená.
Naplnil sa čas tvojho žitia.
Nie, ešte nepoznám zmysel bytia.
Ty však už nemáš čas ho hľadať.
Nie, odmietam sa ti len tak vzdať.

Zomrieš, už nedúfaj
kráčaš do priepasti.
Čas sa ti už minul
mám ťa pevne v hrsti

Zmier sa s tým už, prosím,
nebude to bolieť.
Tak mi podaj ruku
a hneď so mnou odleť.

Tak ľahko sa nevzdám
ja sa s tým nezmierim.
Že už nádej nemám
tomu neuverím.

Odmietam sa len tak
osudu podrobiť.
Nenechám sa ľahko
a bez boja zabiť.

[Ref.:]
Ja som smrť a tvoj čas prišiel.
Nikdy by som s tebou neodišiel.
Tvoja cesta bola predurčená.
Nepadnem pred tebou na kolená.
Naplnil sa čas tvojho žitia.
Čo chceš namiesto môjho bytia.
Zaplatil by si vysokú cenu.
Dohodu ber ako uzavretú.

Dobre môžeš teda ďalej žiť
nebude to ale zadarmo
budeš musieť smrti slúžiť.

Budeš anjel smrti na zemi
a za tvoje verné služby ti
splním, po čom budeš túžiť.

Nie! Nezomriem!
Ja som to vždy vedel,
že aj smrť oklamem.
Čo chcem, to dosiahnem!

Ty nechápeš
tvoje večné slúženie
znamená pre teba
nekonečné utrpenie
a patríš len mne.

8. Nemŕtva Nevesta

[Lyrics: Lubo Müller, music: Kani, Miro, Lubo, Mirec]

Zostal tu jediný kvet
táto zem je pustá.
Ako posledný výdych
čo opustí ústa.

Krutý, no krásny je kvet
plný ostrých tŕňov.
Kvitne keď spí celý svet
zalievaný krvou.

To ty si môj kvet
môj najlepší výtvor.
Zrodená zo smrti
si kráska aj netvor.

Dal som ti tvoju silu
tiež nesmrteľnosť.
Večnú túžbu po krvi
za tvoju vernosť.

Nie, ja nie som tvoj výtvor
som väzeň, to je celé.
Uväznená vo svojom
chladnom nemŕtvom tele.

Som len posledná hračka
čo ťa zatiaľ nenudí,
so mnou sa topíš v krvi
úbohých nevinných ľudí.

Radím ti, váž si dar
čo som ti dávno dal,
keď som ťa vtedy
z rúk smrti vzal.

Si len nevďačné dieťa
ktoré nevie čo má.
Bola by si už mŕtva
keby nebolo mňa.

[Ref.:]
Nechcem už viac iba prežívať.
Celú večnosť znova zažívať
všetku bolesť svojich obetí
čo spočinú v mojom zovretí

Nariekaš tu ako smrteľník
pritom máš moc akú nemá nik.
Trocha krvi za to preleješ
nie je tvoja, tak čo ešte chceš

Túžim sa raz znova nadýchnuť
zo zlého sna celkom precitnúť
radšej zomriem ako ti slúžiť
a večnou tmou po svete blúdiť.

Daj si pozor, o čom hovoríš.
Možno že raz dobre neskončíš.
Nechci, aby som ťa potrestal
si moja nemŕtva nevesta.

Nie to ty si ten netvor
zaslepený mocou
malý úbohý upír
blúdiaci sám nocou

Ty dobre vieš, že večnosť
býva osamelá
Teba zožerie samota
ak by som ja zomrela

Pokojne počkaj na
posledné svitanie
Nech ranné povetrie
tvoj popol odvanie.

Nie si prvá z neviest
a nemusíš byť posledná
stvorím stovky nových
a nebudeš potrebná

[Ref.:]
Nechcem už viac iba prežívať.
Celú večnosť znova zažívať
všetku bolesť svojich obetí
čo spočinú v mojom zovretí

Nariekaš tu ako smrteľník
pritom máš moc akú nemá nik.
Trocha krvi za to preleješ
nie je tvoja, tak čo ešte chceš

Túžim sa raz znova nadýchnuť
zo zlého sna celkom precitnúť
radšej zomriem ako ti slúžiť
a večnou tmou po svete blúdiť.

Daj si pozor, o čom hovoríš.
Možno že raz dobre neskončíš.
Nechci, aby som ťa potrestal
si moja nemŕtva nevesta.

Nie, ty už žiadnych prekliatych nestvoríš
Dnes so mnou oči naveky zatvoríš.

Opustím svoje krvavé väzenie
skončí sa tvoje bezhlavé vraždenie.

Ach, moja naivná, ty si snáď nemyslíš.
Že ma po stáročiach iba tak zahubíš.

Nemáš dosť síl vôbec mi ublížiť
zomrieš, len čo sa pokúsiš priblížiť

Zomrieme obaja, ja sa ťa nedotknem.
Pozri sa dobre, sme v miestnosti bez okien.

Jediný východ už plamene zaliali
obaja sme tu uväznení zostali.

9. Drak

[Lyrics: Lubo Müller, music: Lubo, Kani, Miro, Maťa]

Dávno mi v boji nenaženie strach
ani tisíc mŕtvych a krv na rukách
Teraz ma desí to, čo ma čaká
Kráľovský rozkaz znel: zabi draka!

[Ref.:]
Ak zabiješ draka
odmena ťa čaká
ak to nedokážeš
bolestivou smrťou zomrieš

Ak to ten drak prežije
modli sa nech ťa zabije
ak nezomrieš na bojisku
odvisneš na popravisku

Za to, že strávil som noc s princeznou
poslal ma kráľ zomrieť strašnou smrťou
Kto mohol tušiť, že po večeri
Vojde do komnaty svojej dcéry

Každý, kto vojde do dračej hory
v nej zhorí
pohltí ho dračí oheň

Armády mužov sa tam spálili
a navždy stratili
Keď hľadali dračí prsteň

Dávno vedia, že sa mýlili
už pochopili
dračí poklad je rozprávka

Každý, kto tej rozprávke uverí
do hory zamieri
iba smrť tam naňho čaká

Tých pár mužov, ktorým som velil
mi práve netvor na popol spálil
Tak tu sedím pred jaskyňou
a rozmýšľam nad svojou vinou

Či mi tá mrcha za to stála
ktovie s kým všetkým predo mnou spala
Mlčky vstávam a kráčam vpred
kurva, musím niečo vymyslieť.

[Ref.:]
Ak zabiješ draka
odmena ťa čaká
ak to nedokážeš
bolestivou smrťou zomrieš

Ak to ten drak prežije
modli sa nech ťa zabije
ak nezomrieš na bojisku
odvisneš na popravisku

To čo sa stalo, nik nečakal
normálne som si s drakom pokecal
vravel mi, že kráľ ho tiež serie
a že keď chcem, tak ho zožerie

Potom sme si spolu pripili
našu dohodu sme spečatili
moja je princezná, jeho je kráľ
naspäť do hradu ma na chrbte vzal







DOWN TO HELL LYRICS